Keď sme prichádzali do Nižného Hrušova na faru,stáli pred nami stany,príprava,logistika…ale hlavne otázka - čo Boh má pre nás pripravené? A on konal.Každý deň inak,osobne,potichu aj mocne.

Naša stanovačka “Kotva Nádeje” bolo obdobie,v ktorom som znovu objavil,aké dôležité je mať nádej,ktorá je zakotvená v Kristovi - nie v okolnostiach , nie v ľuďoch ,ale v Bohu , ktorý je verný za každých podmienok. Víkend strávený so skvelými deťmi a “tínedžermi” bol výzvou,ale aj veľkým požehnaním.Vidieť ich rásť vo viere,smiať sa a modliť sa - to sú chvíle,ktoré sa nedajú opísať slovami.Boh sa dotýkal ich sŕdc aj našich .

Ako animátor som si znova uvedomil,že služba nie je o tom byť dokonalý , ale o tom byť ochotný.Dať Bohu svoje schopnosti , čas, energiu - aj keď sa nám to často zdá,že je to málo.On si aj z mála vie urobiť veľké veci,ak mu to dáme srdcom. Chcem z celého srdca poďakovať všetkým animátorom - za chuť,jednotu,ochotu,vytrvalosť a lásku,ktorú sme dávali aj keď sme boli unavení.

Osobitné poďakovanie patrí našej hlavnej animátorke Julke - za vedenie s pokojom , rozvahou a s vierou,ktorá bola oporou pre nás všetkých.Ďakujeme,že si to cele niesla a vždy nás nasmerovala. Odchádzam z tábora unavený,ale naplnený.

Unavený fyzicky ale duchovne posilnený.Viem,že sme zasiali,čo sme mali,dali zo seba to najlepšie - a zvyšok nechávame na Boha,ktorý jediný vie,čo všetko sa v srdciach “budúcich animátorov” zrodilo.

Animátor