V 153. časti nášho podcastu #2,16, ktorý prinášame na nedeľu 6. júla, pripomína Jozef Kozák nezištné darovanie seba a svojho času.

Spomína si na jeho nedávne kŕmenie dvojročného dieťaťa. Trvá omnoho dlhšie ako bežný obed a dieťa si ho aj tak nebude pamätať. Napriek tomu však je veľmi dôležité. Pripomína tak podobenstvo o milosrdnom samaritánovi – o jeho láske, ktoré začína pozornosťou.

Viac už v samotnom podcaste: